Emisné pravidlá EÚ pre rok 2035 by mohli ponechať priestor aj pre nové benzínové, dieselové a hybridné autá. Dva výbory Európskeho parlamentu podporili kompromis, ktorý znižuje požadované obmedzenie emisií a počíta s kreditmi za nízkouhlíkovú oceľ. Definitívne rozhodnutie však ešte nepadlo a platná legislatíva sa týmto hlasovaním nemení.
Priemyselný a dopravný výbor Európskeho parlamentu podporili 22. októbra 2026 kompromis vyjednávačov Európskej ľudovej strany, socialistov a demokratov a liberálnej frakcie Renew Europe. V priemyselnom výbore získal 49 hlasov za, 27 proti a päť poslancov sa zdržalo. V dopravnom výbore ho podporilo 27 poslancov, proti bolo 18 a jeden sa zdržal.
Aké emisné pravidlá EÚ platia dnes
Legislatíva prijatá v roku 2023 stanovuje od roku 2035 cieľ znížiť priemerné emisie CO₂ nových osobných áut a dodávok o 100 % oproti referenčnej úrovni roku 2021. Cieľ pre nový vozový park tak predstavuje nula gramov CO₂ na kilometer.
Práve táto požiadavka sa bežne označuje ako zákaz predaja nových spaľovacích áut. Predmetom pravidiel sú však emisie CO₂ nových vozidiel, nie povinnosť odstrániť z ciest všetky autá so spaľovacím motorom.
Európska komisia naďalej uvádza stopercentné zníženie ako platný cieľ. Súčasne však presadzuje jeho revíziu v rámci automobilového balíka predstaveného v decembri 2025.
Ako sa majú zmeniť emisné pravidlá EÚ
Kompromis podporený oboma parlamentnými výbormi pri nových osobných autách pracuje so znížením priemerných výfukových emisií o 87,5 % oproti referenčnej úrovni roku 2021. Do úrovne 95 % by výrobcovia museli zostávajúce emisie kompenzovať kreditmi za nízkouhlíkovú oceľ vyrobenú v EÚ.
Tieto kredity by od roku 2035 mohli predstavovať najviac 7,5 percentuálneho bodu. Časť plnenia emisných požiadaviek by sa teda viazala na používanie materiálu s nižšími emisiami pri výrobe. Samotné výfukové emisie konkrétneho vozidla tým neklesnú.
Návrh Európskej komisie má odlišné nastavenie. Počíta s 90 % znížením výfukových emisií a s kompenzáciou zostávajúcich emisií prostredníctvom nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v Únii alebo kreditov za oprávnené obnoviteľné palivá vrátane e-palív a biopalív. Komisia teda požaduje kompenzovať zvyšok až do pôvodnej stopercentnej úrovne.
Francúzsko a Nemecko sa zase dohodli na spoločnej pozícii, ktorá presadzuje 90 % zníženie pre rok 2035 bez povinnosti kompenzovať zostávajúcich 10 %. Rovnaké číslo tak v rôznych návrhoch neznamená rovnaké podmienky.
Percentá emisií neurčujú podiel spaľovacích áut
Zníženie emisného cieľa na 87,5 % neznamená, že automobilky automaticky dostanú povolenie predávať 12,5 % áut so spaľovacím motorom.
Emisné pravidlá EÚ sledujú priemerné emisie nového vozového parku výrobcu. Výsledok závisí od zastúpenia jednotlivých pohonov, homologizovaných emisií vozidiel a podmienok započítavania kreditov. Rovnaký počet benzínových áut a plug-in hybridov preto nemusí mať na emisný priemer rovnaký vplyv.
Zatiaľ tak nemožno spoľahlivo určiť, aký podiel nových spaľovacích áut by sa po roku 2035 mohol predávať. Rozhodujúce bude konečné znenie pravidiel a spôsob, akým ich výrobcovia splnia.
Čo to znamená pre vodičov na Slovensku
Pre záujemcu o nové auto je podstatné, že prerokúvané návrhy by mohli zachovať širšiu ponuku pohonov aj po roku 2035. Z hlasovaní výborov však ešte nevyplýva potvrdená dostupnosť konkrétnych modelov ani ich budúce ceny.
Majitelia súčasných benzínových a dieselových áut zároveň nemusia čakať na zmiernenie pravidiel, aby ich mohli používať aj po roku 2035. Už existujúca legislatíva o emisných cieľoch nových vozidiel sama osebe neprikazuje tieto autá vyradiť.
Európsky parlament vo vysvetlení pravidiel výslovne uvádza, že naďalej bude možné používať existujúce vozidlá aj kupovať a predávať jazdené benzínové či dieselové autá. Rok 2035 preto nepredstavuje dátum povinnej výmeny dnešného vozového parku.
Definitívne rozhodnutie ešte nepadlo
Priemyselný a dopravný výbor pripravujú k návrhu stanoviská. Hlavným gestorským výborom je Výbor pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín, známy pod skratkou ENVI. Nasledovať musí pozícia celého Európskeho parlamentu a dohoda na konečnom texte s Radou EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty.
O podobu úľav sa naďalej vedie politický aj priemyselný spor. Združenie automobiliek ACEA žiada väčšiu flexibilitu a predvídateľné podmienky pre investície. Europoslankyňa Tilly Metz zo skupiny Zelených/EFA naopak kritizuje kompromis ako spomalenie prechodu k elektromobilite, ktoré podľa nej môže oslabiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu voči Číne.
Kým nebude novela definitívne prijatá a nenadobudne účinnosť, zostáva právnym základom súčasný cieľ stopercentného zníženia emisií nových áut od roku 2035.
Zdroj: Európska komisia, Európsky parlament, Agence Europe, Electrive, ACEA
