Horúčavy dávajú zabrať autám so spaľovacími motormi aj elektromobilom. Správne používanie klimatizácie a pravidelná údržba sú preto v lete kľúčové pre komfort aj bezproblémovú prevádzku vozidla.
Rekordné letné teploty dávajú zabrať nielen ľuďom, ale aj autám. Keď je vonku 25 °C, teplota v interiéri vozidla stojaceho na priamom slnku môže byť približne o 15 stupňov vyššia. Pri vonkajšej teplote 30 °C sa interiér môže rozpáliť až na 60 °C a kovové povrchy dokonca na 70 °C.
Najjednoduchším riešením je parkovať v tieni. Pomôcť môžu aj reflexné clony, najmä tie umiestnené na vonkajšej strane čelného skla. „Podľa merania nemeckého ADAC-u dokážu vonkajšie reflexné clony znížiť teplotu vo vozidle až o osem stupňov, zatiaľ čo tie interiérové iba o štyri stupne. To navyše platí iba v prípade, že presne kopírujú tvar čelného skla, čo sa ale väčšinou nedeje,“ hovorí Petr Vaněček, co-CEO AURES Holdings.
Teplotu v interiéri pomáhajú znižovať aj zatmavovacie fólie na zadných oknách. Povrch zadných sedadiel či detských autosedačiek môže byť vďaka nim až o desať stupňov chladnejší. Ak clonu nemáte, kovové časti volantu, radiacej páky alebo detskej sedačky je vhodné prekryť látkou.
„A samozrejme, o tom snáď ani nemusíme hovoriť, nikdy v týchto horúčavách nenechávajte deti a zvieratá v zamknutom aute. Smrteľne nebezpečných päťdesiat stupňov bude vo vozidle už za dvadsať minút,“ varuje Petr Vaněček. Vysoké teploty môžu poškodiť aj elektroniku ponechanú v aute.
Klimatizácia potrebuje pravidelnú starostlivosť
Klimatizácia sa počas horúcich dní stáva prakticky nevyhnutnosťou. „Zo 64-tisíc tohto roku predaných áut ‚klímu‘ nemalo len 5 percent, bez nej sa zaobídu skutočne len veľmi lacné alebo veľmi staré autá. Je však dobré si uvedomiť, že aj o klimatizáciu sa treba starať. Potrebuje pravidelný servis u odborníkov, ktorí skontrolujú technický stav komponentov aj tesnosť celého systému, vymenia chladiacu kvapalinu a vydezinfikujú hadice, čím z nich odstránia nežiaduce baktérie,“ vysvetľuje Petr Vaněček.
Klimatizáciu je vhodné pravidelne zapínať aj mimo leta. „Pravidelné zapínanie klimatizácie raz za štrnásť dní alebo aspoň raz za mesiac zaistí premazanie kompresora, čím predídete jeho zadretiu,“ dopĺňa.
Pred jazdou je vhodné auto najskôr poriadne vyvetrať. Stačí vytvoriť prievan počas prvých desiatok metrov jazdy a až následne naplno zapnúť klimatizáciu. Spočiatku možno nastaviť nízku teplotu, prúd studeného vzduchu však radšej nesmerujte priamo na posádku. Po ochladení interiéru nastavte stabilnú teplotu.
„Často sa hovorí, že má byť teplota v aute o päť stupňov nižšia ako vonkajšia teplota, ale ak je vonku 33 stupňov, nebudete sedieť v dvadsiatich ôsmich. Pokojne si nastavte príjemných 22 alebo 23, ak pôjdete dlho. Len pred cieľom cesty pridávajte stupne na klimatizácii alebo ju rovno vypnite. Tým sa aklimatizujete a neutrpíte teplotný šok po vystúpení z auta, ktorý je tým skutočným nebezpečenstvom a vznikajú z neho rôzne prechladnutia,“ radí Petr Vaněček.
Pri krátkych jazdách po meste môže byť praktickejšie jazdiť s otvorenými oknami než interiér opakovane intenzívne chladiť.
Voda kvapkajúca spod auta býva pri zapnutej klimatizácii obyčajným kondenzátom z výparníka. Biely dym z ventilácie môže byť zase vodná para z horúceho a vlhkého vzduchu. Zvýšený hluk z motorového priestoru pri pomalej jazde často spôsobuje ventilátor chladiča.
Horúci vzduch zároveň ovplyvňuje spaľovacie motory. Keďže je redší a menej hustý, motor ho nasáva menej, čo môže viesť k slabšej odozve a vyššej spotrebe.
Ako znášajú horúčavy elektromobily?
Pri elektromobiloch tento efekt neplatí. Vzduch na spaľovanie nepotrebujú a redší vzduch navyše znižuje aerodynamický odpor. Klimatizácia síce z batérie energiu odoberá, pri moderných elektromobiloch však nejde o taký výrazný problém ako pri starších modeloch.
„Používanie klimatizácie nie je taký problém ako vykurovanie. Pri starších elektromobiloch s malými batériami to bývalo horšie, chladenie si pri jazde v meste vzalo napríklad desať percent dojazdu, čo je veľa. Moderné BEV už taký problém nemávajú – zo 100 kWh batérie im ubudne napríklad jedno percento, a to sa vynahradí práve teplým a riedkym vzduchom,“ hovorí expert na elektromobily z AAA AUTO Jan Dedek.
Horúčavy batériám neprospievajú, novšie elektromobily ich však dokážu účinne chladiť. „Ak máte možnosť, je lepšie parkovať v tieni, aby sa rovnako ako autá so spaľovacím motorom neprehrievali. Samozrejme, batéria býva najčastejšie dole v podvozku, takže sa nezahrieva toľko ako interiér,“ dodáva Jan Dedek.
Staršie elektromobily približne z rokov 2010 až 2014 často využívali iba vzduchové chladenie batérie. Pri vysokom nabíjacom výkone sa preto akumulátor viac zahrieval a riadiaca jednotka mohla výkon nabíjania obmedziť.
„Dnes už je takých áut veľmi málo. Kvapalinou chladené batérie si môžu dovoliť používať oveľa vyššie nabíjacie výkony. Napríklad Tesla 3 zvládne 250 kW, zatiaľ čo nový Renault Zoe s batériou chladenou vzduchom sa dostane maximálne na 46 kW,“ hovorí Jan Dedek.
Aj moderný elektromobil môže v horúčavách dočasne obmedziť nabíjací výkon, najmä po dynamickej jazde. „Z batérie ide tým pádom väčší prúd a tepelné straty sa počítajú ako kvadrát prúdu, teda na druhú. Keď potom prídete na nabíjačku a budete chcieť auto rýchlo nabiť, riadiaca jednotka BMS rýchlosť obmedzí. Vždy sa postará o to, aby ste si nezničili batériu,“ vysvetľuje Jan Dedek.
Pri bežnom štýle jazdy sa však podľa neho vodiči letných teplôt obávať nemusia. Majiteľom elektromobilov odporúča cestu a nabíjanie plánovať tak, aby vozidlo dokázalo teplotu batérie vopred optimalizovať.
„Ak máte garáž a v nej 25 stupňov, je ideálne si auto tesne pred jazdou dobiť na sto percent a celé si ho vopred vychladiť. Keď potom prídete na nabíjačku a viete, že sa zdržíte napríklad hodinu na obed, vyberte si namiesto hyperchargeru s výkonom 250 kW pomalšiu päťdesiatkilowattovú nabíjačku, ktorá akumulátor tak tepelne nenamáha a pomalšie nabíjanie je väčšinou aj lacnejšie,“ uzatvára Jan Dedek.
Zdroj: AURES Holdings
