Niektoré vodičské zlozvyky ostatných iba rozčuľujú. Iné spomaľujú premávku a pri ďalších stačí jedna chyba na vznik nebezpečnej situácie. Mnohé pritom na cestách vídame tak často, že ich časť vodičov už považuje za normálne.
Jazda tesne za autom pred nami, neskoro zapnutá smerovka, zbytočne obsadený ľavý pruh či zrýchľovanie vo chvíli, keď nás niekto predchádza. Väčšinou nejde o neznalosť ovládania auta. Problémom je skôr spôsob, akým vodič vyhodnotí situáciu a ako jeho konanie ovplyvní ostatných.
Nie každý nepríjemný vodičský návyk je automaticky priestupkom. Pri viacerých z nasledujúcich situácií však slovenské pravidlá cestnej premávky stanovujú pomerne jasné pravidlá.
1. Jazda pár metrov za autom pred vami
Bezpečný odstup patrí medzi veci, ktorých význam sa najlepšie ukáže až vtedy, keď ho vodič nemá.
Ak obe autá idú 90 km/h a druhé sa drží niekoľko metrov za prvým, rýchlejšie do cieľa nepríde. Pri prudkom brzdení auta vpredu však zostane vodičovi výrazne menej času na reakciu.
Zákon preto nepredpisuje iba všeobecnú povinnosť jazdiť opatrne. Vodič musí za vozidlom pred sebou udržiavať takú vzdialenosť, aby dokázal včas spomaliť alebo zastaviť, ak spomalí alebo zastaví vozidlo pred ním. Na diaľnici je pri bežnom osobnom automobile stanovené minimum zodpovedajúce vzdialenosti, ktorú vozidlo prejde za dve sekundy. Pri vozidlách kategórie M3, N2 a N3 sú to tri sekundy.
Pri 130 km/h prejde osobné auto za dve sekundy približne 72 metrov.
Do toho treba započítať samotnú reakciu vodiča. WHO vo svojom manuáli uvádza modelový príklad, pri ktorom vozidlo idúce 80 km/h prejde počas približne sekundovej reakcie okolo 22 metrov ešte pred začiatkom brzdenia. Celková dráha do zastavenia na suchej vozovke v tomto príklade dosahuje približne 57 metrov.
Pár ušetrených metrov za autom pred vami preto nemá praktický prínos. Pri núdzovom brzdení ich však môžete potrebovať. Moderné autá pritom dokážu vodiča na niektoré riziká pred ním upozorniť ešte skôr, ako ich sám uvidí. Príkladom je komunikácia Car2X, ktorú využíva Volkswagen.
2. Zelená svieti, ale za križovatkou niet miesta
Kolóna pokračuje aj za križovatkou, autá stoja a na vašom semafore naskočí zelená. Ak vojdete doprostred križovatky bez možnosti pokračovať, o chvíľu môžete zablokovať vodičov, ktorí dostanú zelenú z iného smeru.
V tomto prípade nie je veľký priestor na výklad.
Zákon vodičovi zakazuje vojsť do križovatky, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za ňou a zostal by stáť priamo v križovatke. Výnimkou sú konkrétne situácie, napríklad zastavenie z dôvodu dávania prednosti chodcom alebo pri odbočovaní doľava podľa príslušných pravidiel.
Ak teda vidíte, že za križovatkou nie je miesto pre vaše auto, treba počkať pred ňou. Aj keď svieti zelená.
3. Hmlovky zapnuté „pre istotu“
Pri hmlovkách sa často miešajú dve veci – to, čo prikazuje zákon, a to, čo vodiči považujú za správnu prax.
Jedna z rozšírených poučiek hovorí, že zadné hmlové svetlo má mať v kolóne zapnuté iba posledné vozidlo a po príchode ďalšieho auta sa musí vypnúť. Slovenský zákon takúto povinnosť nestanovuje.
Pravidlo je formulované inak: predné svetlomety do hmly a zadné svietidlá do hmly možno použiť iba za hmly, sneženia alebo dažďa.
Zákon ich automaticky nezakazuje ani v obci. Naopak, ak je dobrá viditeľnosť a neprší ani nesneží, nie je dôvod jazdiť so zapnutými hmlovkami len preto, že je tma alebo vodič chce byť lepšie viditeľný.
Pri zadnej hmlovke treba myslieť aj na vodiča za vami. Jej svetlo je výrazné a pri jazde v tesnejšej premávke môže byť nepríjemné. To je už otázka situácie a ohľaduplnosti, nie samostatné pravidlo o „poslednom aute v kolóne“.
4. Zrýchliť práve vo chvíli, keď vás niekto predchádza
Vodič pred vami ide striedavo 80 a 90 km/h. Keď nájdete vhodný úsek a začnete ho predchádzať, zrýchli.
Takéto správanie predlžuje čas, ktorý musí predchádzajúce vozidlo stráviť v protismere, a tým môže zmeniť pôvodne bezpečný manéver na problém.
Zákon je v tomto bode jednoznačný: vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť ani iným spôsobom brániť predchádzaniu.
Ak vás už iné vozidlo predchádza, najbezpečnejšie je zachovať predvídateľné tempo a nesnažiť sa manéver predlžovať.
5. Zlé zipsovanie pri zúžení jazdných pruhov
Pri zúžení sa často vytvorí dlhý rad vozidiel v jednom pruhu, zatiaľ čo druhý zostáva z veľkej časti voľný. Vodič, ktorý pokračuje vo voľnom pruhu, potom pri jeho konci narazí na niekoho, kto ho odmieta pustiť.
Dôvod býva jednoduchý: podľa neho sa mal zaradiť skôr.
Slovenské pravidlá však pri hustej premávke so striedavým radením počítajú. Pri zbiehaní pruhov je za stanovených podmienok vodič v priebežnom pruhu povinný umožniť prvému vozidlu zo zbiehajúceho sa pruhu preradenie, ak dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Zaraďujúci sa vodič pritom nesmie ohroziť vozidlo v priebežnom pruhu. Princíp striedavého radenia bol do zákona rozšírený novelou z roku 2019.
To však neznamená, že vodič má zákonnú povinnosť pokračovať za každých okolností až po posledný centimeter končiaceho pruhu.
Chybou je skôr vytvárať konflikt len preto, že iný vodič využil jazdný pruh, ktorý je stále otvorený.
6. Vlečené auto a výstražné smerovky počas celej cesty
Pri vlečení pokazeného auta býva takmer automatickou reakciou zapnutie všetkých štyroch smeroviek na vlečenom vozidle.
Zákon však neustanovuje všeobecnú povinnosť, podľa ktorej musí mať vlečené auto výstražné smerovky zapnuté počas celej jazdy.
Výstražná funkcia smerových svietidiel sa používa na upozornenie ostatných účastníkov na hroziace nebezpečenstvo a výstražné znamenie sa smie používať iba nevyhnutne potrebný čas.
Samotné vlečenie má navyše vlastné pravidlá. Vlečená súprava smie jazdiť najviac 60 km/h a vodiči oboch vozidiel sa musia ešte pred jazdou dohodnúť na spôsobe vzájomného dorozumievania.
Výstražné smerovky teda nemožno považovať za automatickú povinnú výbavu každého vlečenia od začiatku až po cieľ.
7. Ani pri 130 km/h nepatrí ľavý pruh jednému vodičovi
„Idem maximálnou povolenou rýchlosťou, takže nemusím ísť doprava.“
Na diaľnici tento argument neplatí.
Mimo obce sa na ceste s dvoma alebo viacerými vyznačenými jazdnými pruhmi v jednom smere jazdí v pravom pruhu. Ostatné pruhy možno použiť v prípadoch stanovených zákonom, napríklad na predchádzanie, obchádzanie, otáčanie alebo odbočovanie.
V obci je režim odlišný. Vodič osobného auta tam môže za bežných okolností použiť ktorýkoľvek jazdný pruh. Ak však vozidlá vo všetkých pruhoch bránia rýchlejšie idúcemu vozidlu, vodič v ľavom pruhu ho musí čo najskôr uvoľniť, pokiaľ tento pruh nepotrebuje napríklad na odbočovanie, obchádzanie alebo predchádzanie.
Ak teda na diaľnici mimo obce predbehnete a pravý pruh je voľný, patríte späť doprava.
To, či vodič za vami dodržiava maximálnu povolenú rýchlosť, nemení pravidlá používania jazdných pruhov.
8. Smerovka zapnutá príliš neskoro
Vodič pred vami začne brzdiť, no neviete, či chce odbočiť, zastaviť alebo reaguje na prekážku. Až tesne pred križovatkou zapne smerovku.
Technicky ju použil. Informáciu však vodičom za sebou poskytol neskoro.
Zákon vyžaduje, aby vodič dával znamenie o zmene smeru včas pred začatím jazdného úkonu, pričom musí prihliadať na okolnosti premávky a najmä na vozidlá idúce za ním.
Nie je teda rozhodujúce iba to, či smerovka blikala. Podstatné je, kedy ju vodič zapol vzhľadom na zamýšľaný manéver.
Pri odbočení má ostatným umožniť pochopiť váš zámer ešte skôr, ako naň musia reagovať. Informáciu o zámere vodiča pritom využívajú aj moderné asistenčné systémy, ktoré pracujú okrem iného s použitím smeroviek.
9. Jazda rovnakou rýchlosťou v obci aj mimo nej
Poznáte vodiča, ktorého tempo sa po prejazde okolo tabule označujúcej koniec obce prakticky nezmení?
V obci ide 70 km/h. Za obcou pokračuje rovnakou sedemdesiatkou.
Z právneho hľadiska ide o dve rozdielne situácie.
V obci platí všeobecná maximálna dovolená rýchlosť 50 km/h, ak dopravné značenie neurčuje inak. Pri bežnom limite je teda 70 km/h prekročením povolenej rýchlosti. Mimo obce však sedemdesiatka sama osebe priestupkom nie je len preto, že osobné auto môže za príslušných podmienok jazdiť rýchlosťou 90 km/h. Deväťdesiatka je horný limit, nie prikázané tempo.
Zároveň platí povinnosť neprekážať rýchlejšie idúcim vozidlám a neobmedzovať plynulosť cestnej premávky.
Preto nemožno automaticky označiť každé auto idúce mimo obce sedemdesiatkou za problém. Rýchlosť musí zodpovedať situácii, stavu vozovky, počasiu, rozhľadu aj schopnostiam vodiča.
Rozdielne rýchlosti jednotlivých vozidiel však ovplyvňujú charakter premávky. Európska komisia uvádza, že väčšie rozdiely rýchlostí prinášajú viac vzájomných kontaktov vozidiel, zmien jazdných pruhov a predbiehacích manévrov a sú spojené s vyšším rizikom nehôd. Zároveň upozorňuje, že dôkazy o zvýšenom individuálnom riziku pri vodičoch idúcich pomalšie než priemer nie sú také jednoznačné ako pri vodičoch jazdiacich rýchlejšie.
10. Príliš skoré zaradenie z pripájacieho pruhu
Vodič vchádza na diaľnicu rýchlosťou 60 km/h a hneď na začiatku pripájacieho pruhu hľadá miesto medzi autami idúcimi výrazne rýchlejšie.
Keď sa zaradí, vozidlo v priebežnom pruhu musí spomaliť.
Zákon stanovuje, že ak je na zaradenie do priebežného pruhu vytvorený pripájací pruh, vodič ho musí použiť. Pri zaraďovaní musí dať prednosť vozidlu v priebežnom pruhu. Pri vjazde na diaľnicu je použitie pripájacieho pruhu takisto výslovnou povinnosťou.
Z toho však nevychádza povinnosť prejsť pripájací pruh až po jeho úplný koniec.
V praxi treba jeho dĺžku využiť tak, aby bolo možné bezpečne sa zaradiť. Ak sa vodič tlačí do priebežného pruhu pri prvej medzere a s výrazne nižšou rýchlosťou, výhodu pripájacieho pruhu prakticky zahadzuje.
Najskôr treba sledovať premávku, primerane upraviť rýchlosť a vybrať si bezpečný priestor na zaradenie.
11. Predbiehanie bez priestoru na bezpečný návrat
Pri predbiehaní kolóny nestačí vedieť, že máte výkon na predídenie prvého auta.
Potrebujete vedieť aj to, kam sa vrátite.
Ak vodič začne predchádzať niekoľko vozidiel a až po objavení auta v protismere hľadá medzeru, do ktorej sa natlačí, presúva následky svojho rozhodnutia na ostatných vodičov.
Zákon zakazuje začať predchádzanie okrem iného vtedy, keď vodič nemá dostatočný rozhľad, nemohol by sa bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo vozidlá, ktoré chce predísť, alebo by ohrozil či obmedzil vodiča idúceho v protismere.
Výkon motora môže ovplyvniť, ako dlho bude manéver trvať, ale nezbavuje vodiča povinnosti vyhodnotiť situáciu ešte predtým, než prejde do protismeru.
Ak pred začiatkom manévru nemáte priestor na jeho bezpečné dokončenie, nie je vhodný čas na predbiehanie.
12. Predbehne vás a vzápätí musíte kvôli nemu brzdiť
Vodič vás predbehne, zaradí sa tesne pred vaše auto a hneď spomalí.
Príčina môže byť rôzna. Zle odhadol odstup, neskoro si všimol obmedzenie rýchlosti alebo jednoducho koná agresívne. Pre auto za ním však vzniká rovnaký problém – bezpečný odstup sa náhle zmenšil a vodič musí reagovať.
Pri predchádzaní pritom vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vozidlo, pred ktoré sa po predídení zaraďuje. Zákon zároveň zakazuje náhle znížiť rýchlosť alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.
Nestačí teda druhé auto iba minúť a okamžite sa zaradiť pred jeho kapotu. Na bezpečné dokončenie manévru treba nechať aj primeraný odstup.
Veľa problémov vzniká ešte pred samotným porušením pravidiel
Na cestách sa nedá každé zlé rozhodnutie vyriešiť ďalšou značkou alebo paragrafom. Časť bezpečnej jazdy stojí na tom, že ostatní vodiči dokážu včas pochopiť, čo urobíte.
Smerovku preto treba zapnúť ešte pred manévrom. Pri pripájaní netreba nútiť autá v priebežnom pruhu brzdiť. Pri predbiehaní treba mať priestor nielen na zrýchlenie, ale aj na návrat. A pár metrov získaných jazdou tesne za iným autom nestojí za stratu času na reakciu.
Rovnako dôležité je nepliesť si zaužívané vodičské poučky so zákonom. Zadná hmlovka nepatrí podľa zákona iba poslednému autu v kolóne, pripájací pruh nemusíte povinne prejsť až po jeho posledný meter a jazda 70 km/h na úseku s maximom 90 km/h nie je automaticky priestupkom.
Pravidlá cestnej premávky určujú hranice. V každodennej premávke však veľa závisí aj od toho, či vodič jazdí čitateľne, necháva ostatným priestor a nerobí z bežných situácií zbytočný konflikt.
